Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur.
Contact us now

Aké je súčasné slovenské manažérske prostredie?

Autor blogu:

PAVOL BOROŠ
Business Manager Consulting

Manažér je človek, ktorý dosahuje svoje ciele prostredníctvom práce iných ľudí. Skoro tridsať rokov od konca socializmu máme na vrcholových pozíciách v podnikoch väčšinu ľudí, ktorí neboli manažérmi pred rokom 1989.

Čo vieme povedať o súčasnom slovenskom manažmente?

Pri všetkých úvahách vychádzame z analýzy prehľadov TOP firiem na Slovensku, ktoré každoročne zverejňuje TREND (rok 2015).

Výsledky sme zosumarizovali v nasledovných bodoch:
1.  Vrcholové manažmenty TOP 200 najväčších podnikov Slovenska sme hodnotili podľa toho, aké majú kompetencie pri vykonávaní piatich základných oblastí riadenia: obchod, financovanie, technológie, výroba a ľudské zdroje. Pri hodnotení sme použili nasledovnú škálu:

Rozsah zodpovednosti vrcholového manažmentu Hodnotenie
Vrcholový manažment plne zodpovedá za riadenie hodnotenej oblasti (t.j. samostatne plánuje, organizuje, vedie ľudí, kontroluje). 1
Vrcholový manažment čiastočne zodpovedá za riadenie vybranej oblastí riadenia, spravidla formou spoluúčasti na rozhodovaní. 0,5
Vrcholový manažment nemá reálnu zodpovednosť za riadenie danej oblasti. Pár príkladov:
(1)    všetky obchodné kontrakty dohodne matka v zahraničí, manažment zodpovedá „len“ za ich plnenie,
(2)    o výrobnom programe, o použitých technológiách, o nových investíciách rozhoduje matka, manažéri zodpovedajú „len“ za ich využívanie a realizáciu,
(3)    všetky dôležité rozhodnutia o financovaní firmy sú vykonávané na úrovni matky, vrcholoví manažéri zodpovedajú „len“ za dodržanie finančného plánu.
0

 

Každá hodnotená oblasť mala rovnakú váhu. Ak má firma hodnotenie 5 znamená to, že vrcholový manažment realizuje s plnou zodpovednosť jej obchodnú politiku, sto percentne zodpovedá za jej financovanie, rozhoduje o tom, čo sa bude vyrábať, aké technológie sa pritom použijú, manažment riadi samotný proces výroby alebo dodania služby a má všetky práva súvisiace s riadením ľudských zdrojov.

Aký bol výsledok analýzy TOP 200 firiem pôsobiacich na Slovensku?

Druh firiem z pohľadu samostatnosti vrcholového manažmentu Hodnotenie Percento firiem
Nezávislé organizácie, vrcholový manažment pôsobiaci na Slovensku plne zodpovedá za riadenie firmy.  4 až 5 30%
Organizácie so zdieľanou zodpovednosťou vrcholového manažmentu.  Vrcholový manažment pôsobiaci na Slovensku zdieľa zodpovednosť za riadenie určitej oblasti s „centrálnou“ firmou alebo firmami. Pri riadení danej oblasti nezodpovedá priamo vlastníkom, ale ďalším manažérom (šéf nejakého regiónu, …). 2,01 až 3,99 37,5%
Prevádzkové organizácie, vrcholový manažment má reálnu zodpovednosť „iba“ za riadenie výroby a ľudských zdrojov (od určitej úrovne riadenia). O všetkých ostatných oblastiach sa rozhoduje mimo firmy. 0 až 2

32,5%

 

2.  Na Slovensku v dôsledku vývoja v priemysle vyrástla a prevládla veľmi silná generácia „prevádzkových manažérov“ t.j. ľudí, ktorí riadia prevádzkové organizácie a z veľkej časti aj organizácií so zdieľanou zodpovednosťou. Pozor, pod prevádzkovými manažérmi v tomto príspevku nerozumieme iba výrobných riaditeľov, prípadne riaditeľov ľudských zdrojov, ale všetkých manažérov, ktorí tvoria vrcholový manažment v prevádzkovej organizácii, vrátane finančných riaditeľov a dokonca aj generálnych riaditeľov.

Prevádzkovými manažérmi sú napríklad všetci vrcholoví manažéri na Slovensku vyrábajúcich automobiliek, rovnako aj väčšiny ich subdodávateľov. V žiadnom prípade nechceme vyvolať dojem, že preto, že vrcholové manažmenty týchto firiem nerozhodujú o stratégii, obchodnej politike, investíciách, vyrábaných modeloch a podobne, je ich riadenie ľahšie, ako riadenie nezávislých organizácií. Pri svojej práci potrebujú využívať iný mix manažérskych zručností, ako ich kolegovia v nezávislých organizáciách.

Takéto delenie je dôležité vtedy, ak sa pokúšame hodnotiť súčasnú úroveň slovenského manažmentu. V tejto súvislosti sa musíme pozastaviť nad tým, aký veľký podiel majú prevádzkoví manažéri na celkovom počte vrcholových manažérov slovenských podnikov. Prevádzkové organizácie v dôsledku veľkého podielu na slovenskej ekonomike absorbovali množstvo talentovaných ľudí, ktorí by za iných okolností, ak by nemali priestor na sebarealizáciu v prevádzkových organizáciách,  sami zakladali firmy alebo pracovali pre nezávislé organizácie. Tak sa stalo, že slovenský manažérsky trh je deformovaný a je na ňom veľmi málo ľudí, ktorí dokážu riadiť firmy na úrovni potrieb nezávislých organizácií.

3.  Keď odpočítame manažérov, ktorí riadia štátne podniky, ktoré v zmysle použitej metodiky hodnotenia padli paradoxne medzi nezávislé organizácie, zistíme, že podiel manažérov, ktorí pracujú vo vrcholovom manažmente nezávislých komerčných organizácií v rebríčku najväčších slovenských firiem v TOP 200 nepresahuje s veľkou pravdepodobnosťou 15%, skôr je to ešte menej. Mysleli sme si, že keď zaradíme do analýzy ďalšie firmy, mimo TOP 200 už hodnotených podnikov, podiel nezávislých organizácií na celkovom počte organizácií sa výrazne zvýši. V realite sa tento predpoklad pre segment stredných a veľkých podnikov nepotvrdil. Narástol, ale len o pár percent.

Čo vieme povedať o súčasnom slovenskom manažmente?

Štruktúra slovenského manažmentu logicky kopíruje štruktúru priemyslu a ostatných odvetví. Desiatky a stovky talentovaných ľudí s predpokladmi pre prácu vo vrcholovom manažmente nezávislých organizácií každoročne „strácame“ v prevádzkových organizáciách. Malým a stredným podnikateľom, ktorí dokážu svoje firmy vybudovať do súčasnej veľkosti, potom chýbajú ľudia – nezávislí manažéri – ktorí by ich dokázali potiahnuť ďalej.

Z dlhodobého pohľadu by pomohlo, keby časť súčasných prevádzkových manažérov prešla do nezávislých organizácií. A je jedno, či založia svoje firmy alebo začnú pracovať pre už existujúce firmy. Tento prechod je v súčasnosti ale málo pravdepodobný, pretože úroveň platov prevádzkových manažérov je tak vysoká, že bráni zmene.   

Autor blogu:  Pavol Boroš